Woody wood 
 
Séria Woody-wood vznikla na dvojtýždnovom worshope so Stephanie Klemp v ateliéry S+M+L_XL, Kov a šperk, vedenom Prof. Karolom Weisslechnerom, akad.arch. Východiskovým, elementárnym materiálom workshopu  bolo drevo. Drevo sa v mojom ponímaní stalo nositeľom myšlienky, že každý nositeľ  šperku sa stáva jeho domovom a každý šperk má svojho nositeľa. 





Foto: Katarína Siposová
Project Aperitivo
 
Project Aperitivo vznikol  ako sprievodná akcia výstavy absolventských prác študentov Pforzheimskej univerzity, Nemecko pod vedením Prof. Christine Lüdeke. Projekt bol prezentovaný na Milánskom týždni designu. Každý deň iný študent prezentoval svoju koncepciu aperitiva- pohostenia pre účastníkov výstavy, často vo forme malého happeningu. Moje aperitivo bolo servírované na ručne vyšívaných papierových obrúskoch, kde strojom zanechaná stopa vzoru bola zviditeľnená vyšitím. Mojím zámerom bolo  podnietiť  diskusie o  hodnote ručnej práce a strojovej výroby, narušiť konvenčnosť nám známych predmetov, zviditeľniť  prehliadnuteľné v priateľskej atmosfére aperitiva.
 


Foto: Anna Horčinová

            Experimenty s porcelánom





            Foto: Anna Horčinová


Upside down 
Upside down/ Na hlavu postavené predstavuje kolekciu 14-tich prsteňov inšpirovaných chlebom. Chlieb bol pre mňa symbolickým odkazom na moju prácu ako šperkára, odrazom toho čo by mi malo prinášať každodenný chlieb. Chlieb sa stal mojím inšpiračným zdrojom ako aj  východiskovým materiálom pri realizácii prsteňov. Výrobu chleba, miesenie mäkkého cesta som konfrontovala so zlatníckou prácou, prácou v kove.  Finálne prstene tvorí galvanizovaním vytvorená kovová kôrka chleba.









Foto: Anna Horčinová

Re-born napkins 
Re-born napkins predstavujú sériu textilných košíkov, inšpirovaných tradičným stolovaním. Vychádzala som z tradície balenia chleba do textilných obrúskov a vytvorila set bavlnených servítok vymodelovaných do formy nádoby/ košíka  pomocou škrobenia. Šrob fixuje tvar nádoby a taktiež umožňuje jeho majiteľovi  vyprať a obnoviť tkaninu kedykoľvek, ako aj vytvoriť si vlastný tvar košíka. Reprodukovateľnosť tohto produktu reaguje na súčasnú potrebu nových produktov, designu výrobkov uvádzaných na trh a túžbu konzumenta vlastniť vždy niečo nové. Re-born napkins v sebe spájajú dva elementy- tradíciu, ktorú reprezentuje ručná výšivka naznačujúca motív prúteného košíka a inováciu na druhej strane, podávajúca nový pohľad na tradičné hodnoty.


 




BODY EX_tension
Téma Body extension je o tele, telesnosti, o prirodzenej vlastnosti človeka vlastniť, dobývať, predchádzať našou pocitu ohrozenia a o našej túžbe expandovať do priestoru. Ľudské telo je vo svojej nahote intímne, zraniteľné a jeho viditeľné premeny ovplyvňujú aj jeho neviditeľný rast. Body EXtension vyjadruje napätie, napínanie kože, množenie buniek, kumuláciu, rast,  tension. Pri skúmaní fyziognómie ľudského tela, som si uvedomila, že naše telo je zväčša vertikálne a vystupujúce časti pôsobia vzrušujúco, súvisia s našou  sexualitou. Preto som šperk, ktorý je väčšinou nosený na tele ako jedna jeho priliehavá vrstva, postavila  a zväčšila tým jeho pôsobnosť v priestore. Šperk priamo reaguje na napätie tela a stáva sa jeho aktívnou súčasťou.  Dôležitý je priestor, ktorý  šperk vymedzuje , ako  apeluje na samotné telo , kde je nosený a koľko má centimetrov. 










Foto: Martina Šimkovičová






Gordický uzol ___The Gordian knot

Séria brošní s názvom Gordický uzol je konfrontáciou dvoch pohľadov na šperk. Môj a mojej mami, ktorá už štvrtý rok očakáva, že jej spravím „pekný šperk“. Šperky odkazujú na gordický uzol- problém, ktorý je na prvý pohľad neriešiteľný, ale vždy sa v istom bode pretne a rozuzlí. Uzol je spojivom dvoch lán, dvoch koncov, dvoch svetov, dvoch paradigiem, zauzlením priamočiareho. Pevný kovový uzol je metaforou neovplyvniteľného názoru mojej mamy na to aký a čo je pekný šperk. Brošne vznikli technikou odlievania, počas ktorého sa mäkké bavlnené lano transformuje do kovu. Šperk spája dva pohľady, materiály, vytvára jednotu rozdielnosti pohľadov do jedného šperku tak ako mama a ja „ fungujeme“ samostatne, ale zároveň spolu, vedľa seba.

 Foto: Martina Šimkovičová